Alžbeta bola jediným potomkom Žigmunda Luxemburského a Barbory Celjskej. Už ako dvojročnú ju zasnúbili so šestnásťročným Albrechtom Habsburským, s ktorým sa v roku 1422 aj zosobášila. Po smrti Žigmunda preto Albrecht v roku 1438 zasadol na kráľovský trón spolu s Alžbetou. Keď Alžbeta čakala ich tretie dieťa a zároveň prvého syna, Albrecht nečakane zomrel. Preto sa ich synovi Ladislavovi hovorilo od malička Pohrobok. Uhorskí páni chceli krajine zabezpečiť kráľa a zároveň si udržať vo svojich rukách moc, preto si pred pôrodom od tridsaťročnej Alžbety vynútili sľub, že sa vydá za poľského kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý mal v tom čase len šestnásť rokov. Ako sa však hovorí, jablko nepadá ďaleko od stromu. Alžbeta preukázala politický talent svojho otca a svojej matky. Ihneď po narodení syna nechala ukradnúť svätoštefanskú korunu, ktorou bol Ladislav ako trojmesačný korunovaný za kráľa. Väčšina uhorskej šľachty ho však neprijala za svojho panovníka, čo viedlo k vypuknutiu občianskej vojny. Tú nakoniec ukončil mier uzatvorený v roku 1442. Dohodlo sa, že Ladislav bude kráľom po smrti Vladislava, čo sa aj stalo. Alžbeta sa vlády svojho syna ale nedožila, pretože len pár dní po podpísaní mieru zomrela záhadnou smrťou.
