Žigmund si po smrti Márie zobral za manželku Barboru Celjskú, dcéru grófa z Celje a bána Chorvátska, Slavónie a Dalmácie, ktorej daroval hrad Strečno. Síce dnes Barboru poznajú ľudia kvôli klebetám o jej záletníckej povahe, pravdou ale je, že bola pomerne emancipovanou a schopnou panovníčkou. Vďaka tomu získala od svojho manžela rozsiahle majetky, z ktorých sa veľká časť nachádzala na dnešnom Slovensku. Po kráľovi bola najbohatšou osobou v Uhorsku. Ukázala sa aj ako dobrá hospodárka, pretože kráľovi požičiavala často peniaze na jeho vojenské výpravy. O Žigmundovi sa traduje, že veľa pil, kríval na jednu nohu a prezývali ho Líška ryšavá. Vďaka jeho úspešnej expanzívnej politike sa stala Barbora aj kráľovnou Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Ako ašpirantka na titul cisárovnej bola prvou dámou medzi európskymi kráľovnami. Neskôr sa stala tiež českou kráľovnou a Barborinu hlavu napokon ozdobila aj tretia kráľovská koruna. V posledných dňoch života kráľa Žigmunda ju obvinili zo zrady. Chvíľu bola väznená, nakoniec zbavená väčšiny svojho majetku, preto utiekla z Uhorska. Či išlo o oprávnený trest alebo len vykonštruované obvinenie, si zobrali do hrobu jej súčasníci.
