František Vešeléni pochádzal zo šľachtického rodu a jeho manželkou sa v roku 1630 stala Žofia Bosniaková. Po boku jej otca Tomáša Bosniaka bojoval proti Turkom. Neskôr svojho svokra vystriedal aj na poste kapitána Fiľakovského hradu. V roku 1647 sa stal hlavným vojenským kapitánom Horného Uhorska. Vrchol svojej kariéry dosiahol v roku 1655, keď získal post uhorského palatína. Neskôr bol povýšený aj do grófskeho stavu, rovnako ako neskôr aj jeho dvaja synovia: Adam a Ladislav, a získal aj vyznamenanie Rádu zlatého rúna. Po predčasnej smrti Žofie sa Vešeléni druhýkrát oženil. Zobral si za ženu Máriu, ktorú pre jej krásu prezývali Muránska Venuša. Vďaka donáciám, výhodným sobášom, ale aj dobrému hospodáreniu sa zaradil medzi najbohatších mužov Uhorska. Uzatvorenie Vašvárskeho mieru, ktorý bol pre Uhorsko nevýhodný, nepriaznivá hospodárska situácia, ale aj stupňujúci sa náboženský teror mali za následok vytvorenie protihabsburskej opozície. Na jej čelo sa postavil práve František. Spolu s ďalšími šľachticmi zosnoval proti panovníkovi Leopoldovi I. Habsburskému sprisahanie, ktoré sa dodnes nazýva jeho menom – Vešeléniho. Františkove plány boli ale rýchlo odhalené a hrozilo mu, že príde o hlavu. No ešte skôr než k tomu prišlo, zomrel prirodzenou smrťou.
