Kamenné hrady boli postavené na miestach pôvodných drevených hradov, alebo v ich blízkosti. Najväčší rozmach ich výstavby na Slovensku začal v polovici 13. storočia, bezprostredne po tatarských nájazdoch. Kráľ Belo IV. nariadil opevniť staršie komitátne hrady a nebránil vyššej šľachte, prípadne vysokým cirkevným hodnostárom, aby na svojich majetkoch stavali kamenné hrady, ktoré jediné odolali tatárskemu útoku. V priebehu 13. storočia tak vznikla sústava hradov, ktorá ochraňovala celistvosť územia štátu.
V Trenčianskom Považí vznikla sústava hradov, ktorá chránila severozápadnú hranicu Uhorského kráľovstva. Na pravej strane rieky Váh vznikli hrady: Súča, Vršatec, Lednica, Bystrica (Považský hrad), Bytča, Budatín a Starý hrad. Na ľavej strane Váhu boli postavené hrady: Beckov, Trenčín, Ilava, Košeca, Súľov, Hričov, Lietava a Strečno. Hrady Budatín, Bytča a Ilava nestáli na strmej skale či kopci. Budatín a Bytča boli obohnané vodnou priekopou.
Mapa hradov Trenčianskej stolice
V priebehu 14. – 15. storočia prechádzali pôvodne kráľovské majetky do rúk šľachty buď ako záloha za poskytnutú pôžičku, alebo za mimoriadne služby kráľovi. Prechodom hradov do majetku šľachty sa koncom 14. storočia mení aj ich funkčné využitie. Namiesto pôvodnej obrannej funkcie slúžili ako administratívne a hospodárske centrá, a ako sídla rodov boli prestavované do výstavných rezidencií.
Ďalším impulzom pre prestavby hradov boli husitské vojny v 1. polovici 15. storočia, kedy sa na našom území rozšírilo používanie palných zbraní. Stavali sa nové predhradia, zosilnené delovými baštami, predsunuté opevnenia a priekopy, ktoré mali vytlačiť útočníka mimo dostrel. Turecké nájazdy v 16. storočí si opäť vyžiadali výstavbu nových opevnení Prizvaní talianski stavitelia viedli renesančné prestavby opevnení hradov a zabezpečili aj prebudovanie vnútorného vybavenia. Renesancia dala gotickým hradným budovám pravidelný výzor. Zvýšila sa úroveň bývania a hygieny.
Od poslednej tretiny 17. storočia začala strácať väčšina stredovekých hradov svoj vojenský a strategický význam. Majitelia sa sťahovali z hradných panstiev do pohodlnejších kaštieľov. Jednou z príčin zániku hradov boli vnútropolitické konflikty. Mnohé hrady boli zbúrané a vypálené, iné po vysťahovaní obyvateľov začali rýchlo chátrať.
Mapa hradov Trenčianskej stolice