Juraj Leopold Erdödy

(1681 – 1759)

Pavol Esterházy dal v roku 1712 hrad Strečno do zálohy manželovi svojej dcéry Terézie, Jurajovi Leopoldovi Erdödymu. Juraj pochádzal z uhorského šľachtického rodu a podstatnú časť majetkov zdedil po otcovi Krištofovi a najmä strýkovi Jurajovi. Postupne ich zveľaďoval a rozmnožil o ďalšie, vďaka čomu Erdödyovci zaznamenali svoj najväčší rozmach. V roku 1720 získal Juraj Leopold Erdődy kráľovskú donáciu na panstvo Hlohovec, ktoré po skonfiškovaní Šimonovi Forgáčovi za účasť na Rákociho povstaní pripadlo Uhorskej komore. Odkúpil podiely v baniach v Pukanci, Banskej Štiavnici, Hodruši a Novej Bani. V roku 1752 z nárokov dedičstva po Coborovcoch získal tretinu panstva hradu Ostriež. Pôsobil v stoličnej a krajinskej správe: v rokoch 1713 – 1759 bol tekovským županom, 1714 – 1758 správcom Oravského komposesorátu, ale napríklad aj krajinským sudcom, miestodržiteľským radcom či predsedom uhorskej komory. V roku 1748 sa stal rytierom zlatej ostrohy. S manželkou Teréziou mal jednu dcéru a päť synov. Potomkovia Erdödyovci žijú dodnes, nepochádzajú však z priamej línie.