Boje s husitmi
Hrad Strečno neobišli ani rôzne vojenské konflikty, ktoré sa v priebehu storočí rozhoreli v Uhorsku. Jedným z nich boli aj boje s husitmi. Išlo o prívržencov nábožensko-reformačného hnutia v Čechách, ktorí sa začali zoskupovať okolo reformátora Jána Husa. Ten nadväzujúc na myšlienky anglického mysliteľa Johna Wycliffa kritizoval svetskú moc katolíckej cirkvi a žiadal jej návrat k apoštolskej chudobe. Cirkev chápal ako spoločenstvo veriacich predurčených na spásu a žijúcich podľa Božieho zákona, pričom za hlavu cirkvi označil Ježiša Krista, a nie pápeža. Husove názory sa dostali do nezmieriteľného konfliktu s cirkevnou vrchnosťou. Bol označený za kacíra a nakoniec v roku 1415 upálený. Napriek tomu sa jeho učenie v Čechách šírilo ďalej. Husovi prívrženci prijímali pod oboma spôsobmi (hostiu i víno z kalicha), preto ich symbolom sa stal kalich. Husitské hnutie nadobudlo militantnú podobu v roku 1419, keď jeho radikálne krídlo vyhodilo z okien pražskej radnice konšelov a začali plieniť kostoly a kláštory.
Súveké zobrazenie husitov
V rokoch 1420 – 1432 Žigmund Luxemburský a nemecké stavy podnikli viaceré križiacke výpravy proti husitom v Českom kráľovstve. Tí zareagovali vpádmi do susedných krajín. Od roku 1428 uskutočnili na územie dnešného Slovenska niekoľko vojenských ťažení. Na Považie vpadli v roku 1431 v dvoch prúdoch: jeden z nich viedol zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk vojvoda Ján Čapek zo Sán, druhý vyrazil z Uherského Brodu na čele s Prokopom Holým. Oba prúdy sa spojili pri Žiline. V roku 1433 husitské vojská vpadli cez Halič do Kežmarku, odkiaľ pokračovali do Kremnice. Z nej postupovali cestou späť na Moravu okolo Žiliny. Mesto a jeho okolie opäť utrpeli škodu v roku 1434 v dôsledku vojenského ťaženia ruského kniežaťa Fridricha, ktorý prešiel na stranu husitov O jeho pobyte v Žiline hovorí napríklad list z 19. apríla 1434, v ktorom marmarošský a spišský župan Ján z Perína vyzval Kremničanov, aby vyslali vojenskú pomoc do Liptova, kam sa vybral Friedrich zo Žiliny. Kráľovná Barbora Celjská v prípise k listu Kremničanom poďakovala, že sa zúčastnili bojov proti husitom v Žiline. O vyčíňaní husitov v regióne hradu Strečno hovorí napríklad listina z roku 1434, v ktorej kráľ Žigmund nariadil strečnianskemu kastelánovi, aby od obyvateľov Tepličky, Belej a Varína nepožadovali vyššie dane, pretože aj oni utrpeli veľké škody.
Prokop Holý
Protihabsburské povstania
V dôsledku spoločenskej situácii v Uhorsku sa v kruhoch najvyššej uhorskej šľachty v roku 1666 opätovne sformovala opozícia s cieľom zbaviť krajinu Habsburgovcov. Hlavným organizátorom sprisahania bol palatín František Vešeléni, s ktorým tajne spolupracoval ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai, chorvátsky bán Peter Zrínsky, najvplyvnejší magnát na severovýchode krajiny František I. Rákoci a aj krajinský sudca František Nádašhy. Sprisahanci sa usilovali nájsť podporu vo Francúzsku, v Poľsku, Benátkach a Turecku, ale neboli úspešní. Opozičné hnutie sa oslabilo smrťou arcibiskupa a následne aj jeho hlavného iniciátora Františka Vešeléniho. Nakoniec sprisahanie skončilo neúspešne. Vedúce postavy boli odsúdené na smrť. Napriek tomu, že Vešeléniho syn Ladislav sa nezapojil do povstania, kráľ ho pozbavil majetku, ktorý zdedil po otcovej smrti. Prišiel teda aj o hrad Strečno. Mimoriadny súd v Bratislave pod predsedníctvom Jána Rottala súdilo vyše 200 šľachticov. Väčšina z nich dostala dlhoročné tresty väzenia a rozsiahle konfiškácie mali oslabiť moc odbojovej šľachty.
František Vešeléni
Mnohí šľachtici ušli zo strachu do Sedmohradska. Pripojili sa k nim vojaci prepustení zo služby v pohraničných pevnostiach. Skupina utečencov, ktorí sa spájali do väčších oddielov a z Potisia a hornatých oblastí severozápadného Sedmohradska podnikali vojenské nájazdy na východné stredné Slovensko, získala pomenovanie kuruci. Pre ich protivníkov – cisárskych vojakov sa ujala hanlivá prezývka labanci. Kurucké hnutie zosilnelo aj vďaka tomu, že sa francúzsky kráľ Ľudovít XIV rozhodol finančne podporiť vzrastajúce protihabsburské hnutie v Uhorsku, aby oslabil svojho hlavného protivníka cisára Leopolda I.
Úspechmi povzbudení kuruci podnikli na sklonku leta 1676 ťaženie na východné a s stredné Slovensko. Veliteľovi jednej kuruckej skupiny Imrichovi Tökölimu sa podarilo ovládnuť takmer celé stredné Slovensko. Jeho popularita vzrástla a nakoniec si ho v roku 1680 zvolili kuruci na čelo svojho hnutia. Počas jeho vojenských akcií bol hrad Strečno obsadený v roku 1678 a 1689. Súviselo to aj stým, že išlo o jediný moderne opevnený hrad v celom hornom Považí. Preto ho dal cisár Leopold I. v roku 1698 radšej zbúrať.
Imrich Tokoli