Žofia Bosniaková sa vydala ako sedemnásťročná za baróna Michala Šeréniho. Mladomanželia sa usadili na hrade Světlov pri Bojkoviciach na Morave. Ich zväzok však trval len niekoľko mesiacov, pretože Michal ochorel a náhle zomrel. Žofia sa preto vrátila k svojmu otcovi, majiteľovi Šurianskeho hradu a hlavnému kapitánovi Fiľakovského hradu. O jej ruku požiadal František Vešeléni, ktorý v danom období bojoval po boku jej otca proti Turkom. Po svadbe konanej v roku 1630 sa manželia presťahovali na Strečnianske panstvo a usadili sa v kaštieli v Tepličke nad Váhom, kde Žofia priviedla na svet dvoch synov. Kvôli pracovnej zaneprázdnenosti Františka sa Žofia starala aj o hospodársku správu panstva. Veľkú časť života zasvätila charitatívnej činnosti. Spolu s manželom založila útulok pre chudobných, chorých, opustených a siroty. Vešeléniovci sa stali tiež patrónmi kostola v Tepličke nad Váhom, ktorý štedro podporovali. V čase povstania Juraja I. Rákociho sa v roku 1644 Žofia spolu s deťmi presťahovala na hrad Strečno, ktoré jej v nepokojnom období malo poskytnúť bezpečie. Počas tohto pobytu však podľahla následkom choroby a vo veku nedožitých tridsaťpäť rokov zomrela.
