V rokoch 1974 – 1975 realizovalo Považské múzeum na hrade zisťovací archeologický výskum, ktorý viedol Ondrej Šedo. Výskum priniesol bohatý nálezový fond z obdobia 14. – 17. storočia. Umožnil získať obraz o situácii na severovýchod od hlavnej veže, na nádvorí pod južnou stenou hlavnej veže a na nádvorí pred gotickou bránou.

Najpočetnejšiu zložku nálezov predstavujú kachlice a ich zlomky. Nachádzané boli v zásypoch jednotlivých objektov a po celom areáli hradu. Z výzdobných motívov prevažujú rastlinné, ale vyskytujú sa aj zoomorfné, antropomorfné, architektonické a iné. Z nálezov keramiky boli objavené hrnce, džbány, pokrievky, misy a trojnohé panvice. Zaujímavý je objav črepu z okraja loštického pohára. Táto špeciálne vyrábaná keramika s drsným povrchom je charakteristická pre moravskú lokalitu Loštice. Importovaná do Uhorska bola najmä v 15. storočí. K významným nálezom patrí aj 16 kusov strieborných a medených mincí, ktoré boli objavené na viacerých miestach hradného areálu. Jednotlivé razby mincí patrili panovníkom: Žigmundovi Luxemburskému, Ladislavovi V., Ferdinandovi I., Vladislavovi II, Ľudovítovi I.

Komorová kachlica, motív Pieta – Matka s malým Ježišom, hrad Strečno, 15. – 16. storočie

Hlinený hrniec, hrad Strečno,
14. storočie

Z pracovných nástrojov sa našli dva kusy kamenného žarnova na mletie múky a železný priebojník. Zo zbraní a súčastí výstroja sa zachovala kamenná guľa z dela, železné strely do kuše, zlomok železnej podkovy. Nachádzali sa aj toaletné potreby, časti príborov hradnej kuchyne, sklenené nádobky a iné predmety.

Veľký súbor nálezov pochádza z hradnej studne. Bola vysekaná do vápencovej skaly, na nádvorí medzi hlavnou bránou a severnou vežou. Práce na vyčisťovaní studne prebiehali v roku 1974. Po prerušení pokračovali od júla 1988 do mája 1992. Postupne boli objavované zlomky kachlíc, nádob, veľa zvieracích kostí, časti rebier z klenby kaplnky a množstvo kameňa a malty zo zničených múrov hradu. Od hĺbky 50 m pribúdali kamene z portálu zdobeného výrazným ornamentom – vajcovcom a dubovými listami. Potom kus náhrobnej platne s kvetom a časťou latinského textu. V hĺbke 80 – 82 m sa objavil rozlámaný portál s menom Františka Vešeléniho. Nápis bol zrejme umiestnený nad hlavným vchodom do hradu. Významným nálezom bola aj časť náhrobnej platne s erbom palatínovej prvej manželky Žofie Bošňákovej. Objavený bol aj zlomok náhrobnej platne s menom druhej manželky, Márie Séči. V posledných metroch zásypu sa našli kamenné stĺpiky valcovitého tvaru, ktoré mohli byť súčasťou pôvodného oltára. Nachádzali sa tu kusy železa, zlomky skla z okenných tabličiek, drevené vedierko a kusy drevenej nádoby používanej na vynášanie narúbanej skaly. Unikátny je objav pracovných nástrojov, ktorými bola studňa hĺbená. Veľký železný klin, železná motyka aj s časťou rúčky a malé železné kladivko.

Uhorsko, Albert (1437 – 1439),
fenig, Saurma, 640

Železné nástroje (motyka, kladivko, klin) použité pri hĺbení hradnej studne, hrad Strečno