Spočiatku malý strážny objekt, vybudovaný na prelome 13. a 14. storočia pri brode cez Váh, sa v priebehu času rozrástol na mohutný hradný komplex. Spôsob, akým prebiehala jeho výstavba, sa podarilo zistiť vďaka podrobnému archeologickému a architektonicko-historickému výskumu. Predstavu o rozmiestnení jednotlivých častí hradu približujú tiež dobové rytiny a inventárne súpisy z rôznych období. Celú stavbu a jej prestavby možno zhrnúť do niekoľkých fáz.
V prvej fáze stavitelia vymurovali pilierové nárožie na východnej strane hradného kopca, nad skalami obrátenými k Váhu a postupne budovali južný, západný a severný múr hradného jadra. Ten obopínal najprístupnejšie časti malého strážneho objektu v blízkosti mýtnej stanice. Neskôr vystavali múry na východnej strane a pod južnou stenou opevnenia vykopali priekopu. Vchádzalo sa doň po drevenom rebríku. Táto malá pevnosť, s rozmermi iba 18 x 22 m, tvorila najstaršiu časť hradného komplexu.
Pôdorys hradu
Rytina hradu Strečno v 17. storočí
pravdepodobne po zbúraní opevnenia (autor neznámy)
Na prelome 14. a 15. storočia došlo k zrušeniu časti severného a východného múru a prístavbou predsunutého múru na východnej strane sa začala výstavba gotického paláca. V priestore na nádvorí, pod vežou, stavebníci pristavali nové múry a ich zastrešením vznikol východný palác. K nemu sa postupne pripojili severný palác s kaplnkou. Objekt terajšej kaplnky bol pôvodne zakrytý plochým stropom a slúžil aj ako strážna veža. Neskôr ho prekryli novým stropom, čím kaplnka získala konečnú podobu. Vo vnútornom priestore sa v úrovni podláh severného paláca vystavali dve empory a do podlahy v skale vytesali kryptu.
V ďalšej fáze urobili v priestore druhej empory vchod, ktorým sa dalo prejsť do severnej veže. Tú postavili pribudovaním objektu obdĺžnikového pôdorysu k severozápadnému rohu kaplnky. Južný palác a menšie nádvorie vytvorili na južnej strane zasypaním pôvodnej priekopy a postupným obstavaním tohto priestoru. Na západnej strane k nádvoriu pripojili novú bránu, ktorú spojili so severnou vežou. K južnej bráne a k múru južného paláca dobudovali ešte jednu bránu. Severná veža napokon prestala plniť svoj pôvodný účel. Jej zastrešením a zmenšením vchodového vstupu pribudol ďalší obytný priestor. Touto významnou prestavbou na prelome 15. – 16. storočia vtedajší stavitelia vytvorili hlavné, obytné jadro hradu.
Zrúcanina hradu Strečno (1967)
V 16. storočí sa pokračovalo vo výstavbe opevnenia. Na západnej strane vybudovali parkánový múr, do ktorého včlenili tri polkruhové bašty. Z juhu spravili novú vstupnú bránu a delové opevnenie, ktoré neskôr nadmurovali a zastrešili. Na severozápade vymurovali obranný múr s malou vežičkou, čím sa opäť zvýšila obranyschopnosť hradu. V 17. storočí k pôvodným baštám na západnej strane pribudli veľké delové bastióny. Na hlavnom nádvorí hradu postavili nový objekt a postupne kopaná hradná studňa dosiahla hĺbku 88 m. Južné nádvorie zastrešili, čím sa získali ďalšie obytné priestory. Nakoniec na južnej strane hradného komplexu dobudovali ešte dve predsunuté brány s padacím zariadením. Hrad získal svoju konečnú podobu a dosiahol rozmery 165 x 61 m. Najlepší obraz o jeho rozsahu poskytuje medirytina z roku 1676, zobrazujúca objekt zo západnej strany.
Rekonštrukcia hradu Strečno (1978 – 1994)
